Závislosť
Časté a nadmerné užívanie alkoholu vedie často k alkoholovej závislosti. Závislosť je definovaná ako komplexná porucha, ktorej základnou diagnostickou charakteristikou je opakované nutkanie užiť danú látku alebo sa oddávať určitému správaniu napriek negatívnym následkom. Závislostné správanie môžeme taktiež definovať ako opakujúci sa vzorec správania, ktorý zvyšuje riziko vzniku zdravotných, spoločenských a osobných problémov. Správanie závislého je subjektívne prežívané ako strata kontroly a objavuje sa i napriek snahe abstinovať alebo užívať (správať sa daným spôsobom) s mierou.
Podľa odborníkov rozlišujeme dva základné typy závislosti:
Podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10), definujeme závislosť ako skupinu kognitívnych, behaviorálnych a fyziologických javov, v ktorých užívanie danej látky alebo skupiny látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť než akákoľvek činnosť, ktorú si v minulosti viac cenil. Hlavnou charakteristikou syndrómu závislosti je často silná túžba užívať alkohol, psychotropné látky alebo tabak.
Obvykle sa definitívna diagnóza syndrómu závislosti na alkohole určuje vtedy, ak v priebehu jedného roka došlo k trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:
V MKCH – 10 má syndróm závislosti na alkohole kódové označenie F.10.2
O závislosti sa v minulosti hovorilo len v súvislosti s alkoholom a drogami. Fenoménom súčasnej postmodernej doby je závislostné správanie ako súčasť životného štýlu zvlášť detí, mladistvých a mladých dospelých, ktoré sa šíri do mnohých oblastí (hracie automaty, televízia, internet, sexuálne správanie, práca a iné). Narastajú počty klasicky závislých, t.j. na alkohole, drogách, cigaretách a pod. Hrozí nebezpečenstvo, že v dnešnom svete každý padne za obeť nejakej závislosti.
Závislostné správanie bolo považované za čisto medicínsky problém. Dnes sa čoraz častejšie javí ako problém pedagogický, sociálno-pedagogický a zrejme sa v tejto oblasti nájdu aj možnosti riešenia. Z tohto pohľadu zaraďujeme medzi prioritne dominantné napomáhajúce disciplíny liečebnú pedagogiku.
Závislosť - kľúčový pojem
Závislosť je aktívnym dynamickým dejom. Vznik závislosti je postupný, jedným z jej základných rysov je chronickosť. Činy, ktoré závislí vykonávajú pre získanie látky, sú rovnako dôležité ako látka sama a stávajú sa súčasťou denného rituálu. Závislý človek tak žije spôsobom života, ktorý nechce alebo nemôže zmeniť.
Medzi najdôležitejšie faktory vývoja závislosti zaraďujeme neschopnosť zvládať bežné životné situácie. Túto neschopnosť u klienta nahradí alkohol alebo iná droga. Aktivitu začína preberať dynamika drogy - zvyšovanie dávky a frekvencia jej užívania. Dochádza k degradácii osobnosti, poškodeniu funkčnej koordinácie orgánov v organizme, neskôr k poškodeniu orgánov a následne aj k pozmeneniu bunkového metabolizmu, vzniká fyzická závislosť. Charakteristický je aj sociálny debakel. Patologické užívanie spôsobuje narušenie výkonu bežných sociálnych alebo profesionálnych funkcií, čo sa prejavuje narušenými sociálnymi vzťahmi, stratou schopnosti jedinca dodržať dôležité záväzky k priateľom a rodine, môže sa zhoršiť profesné fungovanie. Dominuje impulzívne správanie, jedinec môže mať problémy so zákonom. Ak je narušenie ťažké, pre život postihnutého sa užívanie návykovej látky stáva dominantným, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu fyzických a psychických funkcií.
Ak sa zo zneužívania návykovej látky či alkoholu vyvinie chorobná závislosť a jedinec stratí schopnosť svojimi vlastnými silami zvládnuť cestu späť, prichádza k slovu liečba. Liečba nevedie k vyliečeniu chorobného stavu (k návratu do stavu pred vznikom choroby), ale len k uzdraveniu (vymiznutiu príznakov choroby), pre udržanie ktorého je nevyhnutné dôsledné a trvalé dodržiavanie bezalkoholovej či inej diéty.
Pri väčšine závislostí chýba veľmi dôležitý predpoklad pre úspešné zvládnutie liečby a tým je uvedomenie si choroby a nutnosti liečby. Len tí, ktorí žijú so závislým človekom vedia o nekonečných snahách presvedčiť ho o jeho chorobe, presvedčiť ho, že problémy s drogou úplne vyplnili celý jeho obzor a presvedčiť ho, že ich aktivity nie sú namierené proti nemu ako osobe, ale proti jeho chorobnej závislosti.
Závislosť je choroba, majúca vo svojej etiológii charakteristiku nezodpovednosti a nedisciplinovanosti klienta, ktorá sa vyvíja postupne, veľmi obtiažne sa lieči a nezriedka končí predčasnou smrťou za dramatických okolností, zasahujúcich predovšetkým rodinu. Závislosť sa vytvára buď na psychogénnom základe (v krátkodobom horizonte) alebo dlhodobo na sociogénnom základe.
(úryvok z mojej bakalárskej práce)
Časté a nadmerné užívanie alkoholu vedie často k alkoholovej závislosti. Závislosť je definovaná ako komplexná porucha, ktorej základnou diagnostickou charakteristikou je opakované nutkanie užiť danú látku alebo sa oddávať určitému správaniu napriek negatívnym následkom. Závislostné správanie môžeme taktiež definovať ako opakujúci sa vzorec správania, ktorý zvyšuje riziko vzniku zdravotných, spoločenských a osobných problémov. Správanie závislého je subjektívne prežívané ako strata kontroly a objavuje sa i napriek snahe abstinovať alebo užívať (správať sa daným spôsobom) s mierou.
Podľa odborníkov rozlišujeme dva základné typy závislosti:
- Fyzická závislosť, ktorej prejavy sú v tom, že ľudia sú závislí na psychoaktívnych látkach kvôli určitým fyziologickým procesom, ktoré tieto látky v ľudskom tele vyvolávajú.
- Psychická alebo behaviorálna závislosť, ktorá sa prejavuje závislostným správaním vo vzťahu k určitým aktivitám (Kalina et al., 2015).
Podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10), definujeme závislosť ako skupinu kognitívnych, behaviorálnych a fyziologických javov, v ktorých užívanie danej látky alebo skupiny látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť než akákoľvek činnosť, ktorú si v minulosti viac cenil. Hlavnou charakteristikou syndrómu závislosti je často silná túžba užívať alkohol, psychotropné látky alebo tabak.
Obvykle sa definitívna diagnóza syndrómu závislosti na alkohole určuje vtedy, ak v priebehu jedného roka došlo k trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:
- silná túžba, nutkanie si vypiť – craving,
- problémy v sebaovládaní pri konzumácii alkoholu,
- prejavujú sa telesné odvykacie stavy – abstinenčné príznaky,
- zvyšovanie tolerancie na účinky alkoholu,
- postupné zanedbávanie, strata záujmov,
- pokračovanie v konzumácii alkoholu aj napriek jeho škodlivým účinkom, o ktorých konzument vie (Nešpor, 2011).
V MKCH – 10 má syndróm závislosti na alkohole kódové označenie F.10.2
O závislosti sa v minulosti hovorilo len v súvislosti s alkoholom a drogami. Fenoménom súčasnej postmodernej doby je závislostné správanie ako súčasť životného štýlu zvlášť detí, mladistvých a mladých dospelých, ktoré sa šíri do mnohých oblastí (hracie automaty, televízia, internet, sexuálne správanie, práca a iné). Narastajú počty klasicky závislých, t.j. na alkohole, drogách, cigaretách a pod. Hrozí nebezpečenstvo, že v dnešnom svete každý padne za obeť nejakej závislosti.
Závislostné správanie bolo považované za čisto medicínsky problém. Dnes sa čoraz častejšie javí ako problém pedagogický, sociálno-pedagogický a zrejme sa v tejto oblasti nájdu aj možnosti riešenia. Z tohto pohľadu zaraďujeme medzi prioritne dominantné napomáhajúce disciplíny liečebnú pedagogiku.
Závislosť - kľúčový pojem
Závislosť je aktívnym dynamickým dejom. Vznik závislosti je postupný, jedným z jej základných rysov je chronickosť. Činy, ktoré závislí vykonávajú pre získanie látky, sú rovnako dôležité ako látka sama a stávajú sa súčasťou denného rituálu. Závislý človek tak žije spôsobom života, ktorý nechce alebo nemôže zmeniť.
Medzi najdôležitejšie faktory vývoja závislosti zaraďujeme neschopnosť zvládať bežné životné situácie. Túto neschopnosť u klienta nahradí alkohol alebo iná droga. Aktivitu začína preberať dynamika drogy - zvyšovanie dávky a frekvencia jej užívania. Dochádza k degradácii osobnosti, poškodeniu funkčnej koordinácie orgánov v organizme, neskôr k poškodeniu orgánov a následne aj k pozmeneniu bunkového metabolizmu, vzniká fyzická závislosť. Charakteristický je aj sociálny debakel. Patologické užívanie spôsobuje narušenie výkonu bežných sociálnych alebo profesionálnych funkcií, čo sa prejavuje narušenými sociálnymi vzťahmi, stratou schopnosti jedinca dodržať dôležité záväzky k priateľom a rodine, môže sa zhoršiť profesné fungovanie. Dominuje impulzívne správanie, jedinec môže mať problémy so zákonom. Ak je narušenie ťažké, pre život postihnutého sa užívanie návykovej látky stáva dominantným, v dôsledku čoho dochádza k zhoršeniu fyzických a psychických funkcií.
Ak sa zo zneužívania návykovej látky či alkoholu vyvinie chorobná závislosť a jedinec stratí schopnosť svojimi vlastnými silami zvládnuť cestu späť, prichádza k slovu liečba. Liečba nevedie k vyliečeniu chorobného stavu (k návratu do stavu pred vznikom choroby), ale len k uzdraveniu (vymiznutiu príznakov choroby), pre udržanie ktorého je nevyhnutné dôsledné a trvalé dodržiavanie bezalkoholovej či inej diéty.
Pri väčšine závislostí chýba veľmi dôležitý predpoklad pre úspešné zvládnutie liečby a tým je uvedomenie si choroby a nutnosti liečby. Len tí, ktorí žijú so závislým človekom vedia o nekonečných snahách presvedčiť ho o jeho chorobe, presvedčiť ho, že problémy s drogou úplne vyplnili celý jeho obzor a presvedčiť ho, že ich aktivity nie sú namierené proti nemu ako osobe, ale proti jeho chorobnej závislosti.
Závislosť je choroba, majúca vo svojej etiológii charakteristiku nezodpovednosti a nedisciplinovanosti klienta, ktorá sa vyvíja postupne, veľmi obtiažne sa lieči a nezriedka končí predčasnou smrťou za dramatických okolností, zasahujúcich predovšetkým rodinu. Závislosť sa vytvára buď na psychogénnom základe (v krátkodobom horizonte) alebo dlhodobo na sociogénnom základe.
(úryvok z mojej bakalárskej práce)
Schéma závislosti z alkoholu a uzdravenie - Dr. E. M. Jellineck